Nádherné svetlo napĺňa tento drahokam a farby žiaria z každej jeho strany.
Mystici, poslovia, mudrci a učitelia všetkých vekov, rás a náboženstiev hovorili o odlišnej tvári tejto spoločnej Večnej Pravdy.
Čo je peklo?
Máj 2001
Otázka:
Čo je peklo? Je to nejaké určité miesto? Kde sa peklo nachádza?
Bádateľ pravdy
Drahý Bádateľ,
Peklo je typicky chápané dvomi základnými spôsobmi:
1. Peklo je stav:
Peklo je stav oddelenia (izolácie) sa od Boha.
2. Peklo je miesto/ poloha oblasti:
Peklo je domovom odsúdených duší a temna; miesto večného zatratenia slabých po smrti, ktorému vládne Satan, ktorý (podľa Biblie) tam jedného dňa bude zoslaný, keďže teraz tam Satan nežije.
Nikde v Biblii nie je zmienka o tom, že by sa Satan práve teraz zdržoval v pekle. Ako sa spomína v Jóbovi 1:6, Satan sa objavil s ostatnými anjelmi "pred Pánom." Potom sa Boh spýtal Satana, kde bol, Satan odpovedal: "Túlam sa po zemi, chodiac sem a tam." - Satan sa slobodne pohybuje v okolí Zeme. V Biblii (1 Petrovi 5:8) je písané: "Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol, obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral."
Ako vznikla táto predstava Pekla? Ak nazrieme do Biblie nájdeme niekoľko gréckych a hebrejských slov "preložených" ako Peklo. V Novom Zákone, pôvodne grécke slová, preložené do nášho jazyka ako "Peklo" sú "Geenna alebo Gehenna", "Hádes", alebo sloveso, "tartaroo".
Gehenna
Výraz Gehenna (grécky Geenna; hebrejsky Ge Hinnom), bolo v skutočnosti miesto na juhu Jeruzalema - Údolie Hinnom. Toto územie bolo považované za odporné miesto, pretože, ako uvádza Biblia, v staroveku tu Izraeliti obetovali svoje deti zloprajnému božstvu nazývanému Moloch. Ich pobožnosť zahŕňala ľudské obete, skúšky ohňom a seba trýzeň (Pozri si 2 Králi 16:3 - kde Ahaz "upálil svojho syna ako obetný dar.") Neskôr sa Gehenna stala smetiskom, kam sa odvážali odpadky a mŕtve zvieratá z mesta, aby sa spálili. Tieto ohniská neustále horeli, aby sa tak predchádzalo šíreniu chorôb. Čo na tomto mieste nepohltil oheň, to zožrali červy.
K tomuto sa viaže Ježišova zmienka k Gehenne (neskôr preloženej ako Peklo), ako miestu "náreku a škrípania zubov, kde červy nezomierajú" a "kde oheň neprestáva horieť."
Pre starovekých Grékov, Hádes, ako miesto bolo samo o sebe podsvetím rozdeleným na dve časti. Jedna časť bola pre mŕtvych a ta druhá hlbšia časť bola pre väznených Titanov. Hádes, podľa mýtov bolo príšerné miesto, kde boli duše posielané po smrti. Bolo to miesto prenasledované šedými prízrakmi a strážil ho trojhlavý drak, ako pes Cerberus (pozri si 12 úloh Herkula v knihe Symbol Života od Daskala). V neskorších gréckych mýtoch podsvetie Hádes bolo tiež opisované ako miesto, kde bolo zlo potrestané a dobro odmenené.
Hádes
Výraz Hádes, ktoré bolo v Biblii tiež preložené ako Peklo, je grécke slovo (hah'-dace) a korešponduje s hebrejským slovom Sheol (sheh-ole'), čo znamená hrob. Hádes predstavovalo tiež meno dané Bohu podsvetia v ranných gréckych mýtoch. Hádes ako boh, bol prísny, ale nie temný.
Na druhej strane, grécky Boh Hermes sprevádzal mŕtvych podsvetím, aby ich predstavil Hádesovi a tu boli súdení. Neskôr si Rimania tento mýt prisvojili a nazvali Hádesa - Plutom a Hermesa - Merkúrom.
Celý tento príbeh o Hadesovi bol však v skutočnosti prevzatý z ranných dynastií Starovekého Egypta. Je to ten istý príbeh, ibaže v egyptský príbeh je spojený s Bohom Osirisom a Anubisom, namiesto Hádesa a Hermesa.
V tomto pôvodnom príbehu sa vraciame späť do veľmi ranných časov Egypta a spoznávame tu Anubisa - boha, ktorý súdil mŕtvych a uvádzal nedávno zomrelých pred Osirisa. Osiris je bohom podsvetia, bohom smrti a vzkriesenia do večného života.
Egypťania verili, že všetky naše dobré a zlé skutky boli počas života zaznamenávané v našom srdci. A tak po smrti, váha srdca zomierajúceho bola porovnávaná s váhou pierka - pierka bohyne Maat (Pravdy - Práva - Spravodlivosti) na druhej strane. Odtiaľto sme prevzali predstavu Práva, Spravodlivosti podobne, ako váhu Spravodlivosti používanú v našich súdnych sieňach.
Ak srdce zosnulého vážilo menej ako pierko Pravdy, potom sa mohol tešiť raju podsvetia spolu s Osirisom. Tejto slávnosti počas "Váženia srdca" v sále spravodlivosti sa zúčastňovala i Ammut. Ammut bola "Požieračkou mŕtvych", hrôzostrašne vyzerajúcou démonickou bohyňou s hlavou krokodíla, hornou časťou tela leva a dolnou časťou tela hrocha. Ak srdce zosnulého vážilo viac ako pierko Pravdy, potom ich Ammut ihneď zožrala. Toto znamenalo, že umierajúci stratil akúkoľvek existenciu, čo bolo tým najstrašnejším osudom pre Egypťana.
Satan
Boli to práve prívrženci boha Anubisa, ktorí sa postavili a nakoniec prekazili faraónovi Achnatonovi a Khor-Atonovi zavedenenie monoteizmu v starovekom Egypte (Pozrite si Symbol Života od Daskalosa). Tiež to bol pokus zdiskreditovať uctievanie Achnatonovho jediného Boha, nazývaného Aten, nazývajúc ho zlom, z čoho neskôr vzniklo slovo Satan. V starovekom Egypte "Sa" znamenalo Pravdu a "Aten" Absolútneho - Boha) a tak pôvodne Sa-Aten znamenalo Pravdu Boha. Ale boli to prívrženci Anubisa, ktorí zničili reputáciu Boha Aten a prekrútili tak históriu, takže Sa-Aten sa stal známym ako Satan - (temný).
Až oveľa neskoršie v prácach Hebrejov, bol satan zaznamenávaný pojmom ha-satan: "satan". Tentokrát sa slovom satan odvolávali k titulu člena božského súdu, ktorý slúžil Bohu tým, že cestoval po zemi a špehoval ľudí. Až neskoršie ako u Hebrejov, tak aj v Kresťanskej dualistickej doktríne, sa slovo Satan stalo vlastným menom, nepriateľom človeka a Boha, tak ako ho vnímame dnes.
Origenés (185 - 254)
Ranní kresťania sa taktiež vzpierali pojmu Hádes alebo Peklo. Svoju pozornosť sústredili na fakt, ako dlho môžu trvať dané tresty v Pekle. Boli trvalé alebo naozaj po čase skončili?
Kresťanský spisovateľ 3. storočia a teológ Origenés a jeho škola učili, že dôvody týchto následkov sú dočasné a že tieto sú iba očistné a vymeriavané v závislosti od viny osobnosti. Origenés ďalej učil, že trest by sa mal po čase skončiť a konečným efektom by mala byť očista ako ľudstva, tak aj temna.
Nanešťastie, táto doktrína nebola prijatá druhým koncilom v Konštantínopole. A tak oficiálna cirkev sa rozhodla uznať vieru vo večné zatratenie v pekle. Tento názor bol neskôr prevzatý vierou reformovanej cirkvi. Avšak viac vyspelí myslitelia Renesancie, odmietli myšlienku večného Pekla.
"Každá duša vstúpi do tohto sveta posilnená víťazstvami a oslabená slabosťami svojich minulých životov. Jej miesto na tomto svete je predurčené chrabrosťou a chybami minulosti." - Origenés
Origenés
Origenés sa narodil v Alexandrii, v Egypte. Bol pozoruhodným spisovateľ, ktorý zanechal 6,000 prác (zvitkov alebo kapitol). Poprepájal grécku filozofiu a kresťanské náboženstvo. Vyzdvihol do popredia ideu Krista, ako Loga alebo inkarnovaného Slova, ktorý je so svojim Otcom od večnosti. Origenés sa usadil v Caesaree a založil školu literatúry, filofozofie a teológie. Počas obdobia prenasledovania kresťanov Rimanmi, bol Origenés uväznený, mučený a neskôr prepustený v roku 25. O štyri roky neskôr zomrel na následky svojich zranení.
Origenés pracoval so Zjavením Svätého Jána a prepracoval staroveký egyptský Symbol Života na čisto kresťanský symbol a odovzdal ho Esejom. Symbol Života bol v dnešných časoch vyučovaný Daskalom (Symbol Života od Daskalosa) Nikto nemôže byt držaný v pekle proti svojej vlastnej vôli. ~ Daskalos
V súčasnosti mnohí odmietajú ideu nekonečného psychického zatratenia po smrti ako niečo, čo je nezlučiteľné s učením Ježiša Emanuela Krista a nášho najmilovanejšieho Otca. A predsa, názory sa stále široko líšia... a to od bolesti prežívanej v Pekle, ktorá nie je ničím viac, ako výčitkami a ľútosťou nášho vedomia, až k oveľa staršiemu pohľadu na večnú psychickú trýzeň.
V učení Bádateľov Pravdy, je Peklo, ako dole nižšie zdôraznil Daskalos určitým stavom. A tento je len a len v našej vlastnej réžii. Môžete sa s ním stretnúť ako s dočasným stavom vo svetoch existencie (noetickej, psychickej a hrubohmotnej rovine). Okrem týchto podmienkami vytvorenými psychonoetickými peklami, je možné nájsť dokonalé šťastie vo vyšších svetoch (noetický stav a za ním).
~ Daniel Joseph
© 5.2001
Späť na vrch
O Raji a Pekle - Daskalos zo Stoa lekcií
Ako som už povedal v lekcii - nikto neprechováva záznamy hriechov. Nič také ako "Deň súdu" nie je. Dňom súdu je - každý moment. Nie je to ani archanjel alebo anjel, ktorý by rátal vaše chyby a prichádzal s nimi, ako žalobca. Tento názor je nesprávny! Oni vás milujú. Liečia vaše zranenia, zlomené kosti. Ale Kristus povedal: "Čokoľvek niekto zaseje, to aj zožne" - je to Zákon podstaty Večného Bytia. Je to Zákon vnútorného JA. Áno, niekto si to predsa len zaznamenáva alebo pamätá, ale to ste - vy. Vy si pamätáte, čo robíte. A tak sme to my, čo si robíme záznamy. Kde? V Mysli, v podvedomí. K tomuto zaznamenávaniu dochádza v každom okamihu: keď myslíte, túžite a konáte. Zaznamenávate všetko a podľa toho, čo zaznamenávate - čo sejete - to aj zožnete.
A tak, keď umriete (zavriete svoje oči a opustíte hrubohmotné telo, aby umrelo, rozložilo sa, zaniklo) nikdy sa neocitnete v inom raji alebo v inom pekle, ako v tom, v ktorom už ste a to práve - teraz. Kto vás tam umiestnil? Iba vaše vibrácie - vás analogicky presunuli na psychickú úroveň, ktorá prechováva také isté vibrácie, ako sú tie vaše a úplne prirodzene ste tak vstúpili do svojho pekla alebo raja.
Čo môžeme spraviť preto, aby sme sa uchránili týchto pekiel a ich vytvárania? Poznamenal som, že všetko v psychickej úrovni je skvostné, nádherné. Ale, ten kto tam ide sa ocitne v podúrovni tohto nádherného sveta, ktorú vytvoril svojim podvedomím (nesúc si so sebou) svoj vlastný svet (uzatvoriac sa pritom do svojej ulity - pekla alebo ulity - raja). A tento nevidí smerom von - vidí len to, čo vytvoril svojimi vlastnými túžbami, vášňami, slabosťami a svojim vlastným spôsobom života.
Je táto ulita - pekla navždy trvajúcou a večnou, ako tomu vyučuje dokonca aj ortodoxná cirkev Kresťanov? Nie! Pretože to by bola urážka Boha, Nášho najmilosrdnejšieho Boha. Boh nestvoril človeka, aby žil menej ako sto rokov (veľmi zriedka nad sto) iba preto, aby ho hodil do večného pekla. To je rúhanie. Neprijmite niečo také. Každý sa ocitne vo svojej vlastnej ulite - pekla (alebo ulite raja), ktorý si on sám vytvoril.
Ako sa niekto môže z tohto pekla dostať von? Je nútený niekým, aby tam zotrvával? Nie! Hocikto sa von z tejto ulity "pekla" môže dostať, ak to on sám chce. "Anjeli v nebesiach sa veľmi potešia...", ako povedal Ježiš Kristus, "... tomu, kto sa vracia späť domov" - k svojej vlastnej podstate, zatiaľ, čo žije na hrubohmotnej rovine (alebo iných rovinách).
A tak neexistuje Súdny deň v tom zmysle, ako je nám to prezentované... Nie! Súdny deň je každý moment: podľa toho, čo človek robí, súdi sám seba a vytvára tak pre seba cestu, ktorou bude žiť.
Opakujem, nikto, muž alebo žena, ak umrie sa neocitne v inom raji alebo pekle, ako v tom istom, v ktorom už práve teraz žije. Na hrubohmotnej rovine máme tiež raje a peklá. Je to predispozícia našej osobnosti. Uvediem vám príklad, skutočný príbeh, ktorý sa stal dávno v jednom krásnom hoteli v horách, v lesoch medzi borovicami. Stal sa v lúčoch slnka, pri zvukoch zurčania potoka, v blahodarnom vánku - áno toto je tiež akýsi druh raja! Môžete ho precítiť. Ľahký, čerstvý vzduch, všetko okolo je krásne. V tom hoteli, v jednom z najluxusnejších sa nachádzal veľmi bohatý muž, ktorý nikdy nebol spokojný so svojim životom a vôbec s ničím. Stále žil v problémoch a bojoch s okolitými blízkymi. Úľavu nachádzal iba vo svojej vlastnej izbe. V izbe vedľa neho bol ubytovaný muž (robotník), ktorý si hovoril:
"Teraz mi bude trvať rok, aby som ušetril peniaze na tento pobyt, ale aj tak si nebudem môcť dovoliť viac, ako týždeň v tomto hoteli. Možno by bolo dobré zarobiť si peniaze, prísť sem a žiť tu." Obaja boli v tom istom hoteli. Bol to hotel na Cypre. Prvý deň tento muž, nazvime ho robotníkom, otvoril okno, začal zhlboka dýchať čerstvý vzduch, počúvať hudbu (tak, ako to sám sebe sľúbil) a ako načúval neďalekému potoku, iba si vzdychol "Oh, Pane Bože, Ďakujem. Príroda je očarujúca, je to raj pre toho, kto sa z neho vie tešiť." Vytvoril si vlastnú modlitbu - a verte mi, tento druh modlitby Boh prijíma oveľa ľahšie, ako neustále opakované modlitby, ktoré nám nič nehovoria. A tak sa poďakoval z hĺbky svojho srdca. Cítil sa veľmi šťastne. Náhle započul výstrel. Vo vedľajšej izbe bohatý muž neuvážene spáchal sebevraždu. Keďže bol bohatý mohol si dovoliť v tomto hoteli žiť viac ako rok, ak by si tak bol želal. Ale on sám nemohol vidieť ten raj okolo. Nemohol vidieť krásu prírody. Nemohol precítiť spokojnosť zo života, ktorý viedol. Preskúmajte prístup týchto dvoch osôb: to isté prostredie, to isté miesto. Jeden vo svojom vlastnom pekle a druhý vo svojom vlastnom raji.
Nemyslite si, že ak človek zomrie budú na neho čakať trestajúci Archanjeli, aby ho schmatli a povedali mu "Poď sem! Toto je tvoj záznam. Kniha! Vykonal si to a ono. Zaslúžiš si, aby si šiel do pekla (alebo, aby si sa tešil z raja)." Nie. Vy sa iba ocitnete tam, kde si zaslúžite, aby ste boli. Vibrácie vášho psychického tela vás automaticky naladia na konkrétnu podúroveň psychickej roviny a vy sa ocitnete v tej psychickej podúrovni, s ktorou práve v danom okamihu kovibrujete. Nikto, kto zomiera sa nenájde v inom raji alebo pekle ako v tom, v ktorom už je práve - teraz! Ocitne sa tam s rovnakými vášňami, s tým istým spôsobom myslenia a s tým istým spôsobom cítenia - aké mal tu, teraz v hrubohmotnom tele. Ibaže si uvedomí, že tu tieto veci teraz prežíva oveľa intenzívnejšie.
Neprechádzame i tam zmenami? Samozrejme, že áno. Ako nimi prechádzame na hrubohmotnej rovine, podobne je tomu aj tam. Ale kto robí tieto zmeny? Vaše pochopenie a predispozície. Hovorím vám to na základe skúsenosti neviditeľných pomocníkov. Nikto nemôže niekoho držať v pekle, proti jeho vlastnej vôli.
Ale ako môže niekto opustiť svoje peklo, keď má pocit, že jeho peklo je jeho rajom? A to je práve ten háčik. A okrem iného je tu ešte niečo: ako môže niekto zmeniť takéhoto človeka? Tým istým spôsobom ako tu na zemi. Predstavme si, že niekto má v úmysle zmeniť svoj dom a žiť lepšie na hrubohmotnej rovine. Čo musíme urobiť? Musíme tohto človeka zobrať do väčšieho a lepšieho domu s väčším množstvom zariadenia a pohodlia. Takto to on sám môže vidieť, a potom si to môže porovnať s miestom, kde práve teraz žije. Alebo mu ukážete lepší dom na krajšom mieste blízko mora a hôr. Ukážte mu tri alebo štyri, aby to mohol porovnať. Ak sa ho spýtam: "Kde by si teraz rád žil?" a on odpovie: "Rád by som žil tam", ak sa tak rozhodne on sám - (má k tomu právo, aby tak urobil). "Ale vieš to s úplnou istotou?" Sú všetci ľudia pripravení opustiť svoje chatrče a odísť do lepšieho domova? Vravím vám - nie sú!
A toto je práve ten problém. A vravím vám, nikto takého človeka v psychickej rovine nedrží násilím, aby tam zotrvával v tomto stave (nazývajte to peklom), ak on sám chce odísť. Ako môžu tu pomôcť neviditeľní pomocníci? Môžu mu dať možnosť, aby uvidel lepšie podmienky a spravil akési porovnanie. Ak si to praje - je dobre.
Niekoho raj je možno iného peklo. Nie je to tak aj na hrubohmotnej rovine? Všade okolo seba môžete vidieť mnoho, mnoho takých príkladov.
~ Daskalos
Späť na vrch
