Pravda je briliant, mnohostranný diamant.
Nádherné svetlo napĺňa tento drahokam a farby žiaria z každej jeho strany.
Mystici, poslovia, mudrci a učitelia všetkých vekov, rás a náboženstiev hovorili o odlišnej tvári tejto spoločnej Večnej Pravdy.

 

Mŕtvy & Spiaci

 

13 Október, 2005


 

Absolútne Večné Bytie, Boh. Večný Život, Láska a Milosrdenstvo.
Prejavujúca Seba Samého v Sebe Samom
Ako Úplnú Múdrosť a  Všemohúcnosť.
Osvieť naše mysle, aby sme Ti porozumeli ako Pravde.
Očisti naše srdcia, aby zrkadlili Tvoju lásku k Tebe
a ku všetkým ostatným ľudským bytostiam.
Amen

 

 

"To dieťa nie je mŕtve, iba spí," prehlásil Ježiš Emanuel Kristus pred Jariusom a jeho rodinou, ktorý nahlas plakal nad smrťou svojej dcéry. I všetci započuli Ježišovu reč a "Vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela." (Lukáš 8:53)

Vtedy Ježiš požiadal zástup omráčených priateľov a blízku rodinu, aby odišli. Dovolil iba matke a otcovi dievčaťa, ako aj svojím trom najbližším učeníkom, aby zostali. Chytil dieťaťu ruku a povedal mu v aramejčine: "Talitha koum!" - čo v preklade znamená: "Dievča, hovorím ti, vstaň!" "A dievča hneď vstalo a chodilo; bolo totiž dvanásťročné. A z veľkého úžasu boli ako bez seba." (Marek 5:39-42)

 

Je zaujímavé pripomenúť, že keď sa Ježiš vybral do domu Jariusa, aby prinavrátil život do tela dievčaťa, nedovolil zo skupiny svojich učeníkov nikomu, aby ho nasledoval okrem Jána, Jakuba a Petra. Dôvod prečo tak urobil, je v podstate jednoduchý, ako nám prezradil Daskalos. Pre samotné liečenie je veľmi prospešné, ak sa ho zúčastňujú iba milujúci priatelia, ktorí sami chcú byť nápomocní pri liečení a veria vo vyliečenie danej osoby. Naopak však, ak sa liečenia zúčastňuje niekto, kto vo svojom vnútri o výsledku pochybuje, jeho pochybovačné myšlienky /elementály/ môžu celkový uzdravovací proces ovplyvniť negatívnym spôsobom.

 

V príbehu Lazára vzkrieseného z mŕtvych, Ježiš opäť prehlasuje, že telo niekoho, kto už je skutočne mŕtvy, nie je mŕtve iba spiace. A povedal svojím učeníkom: "Lazár, náš priateľ, zaspal; ale idem ho zobudiť." (Ján 11:11)

Ježišova metafora bola tak presvedčujúca, že učeníci si mysleli, že hovoril o obyčajnom spánku. A tak učeníci odpovedali: "Pane, keď zaspal, ozdravie." (Ján 11:13)

Keď Ježiš videl, že jeho učeníci celkom nepochopili, jednoducho povedal: "Lazár umrel - a kvôli vám, aby ste uverili, radujem sa, že som tam nebol. Ale poďme k nemu." (Ján 11:14-15)

 

Lazár žil spolu so svojimi sestrami v Betánií. V tom čase, keď Ježiš a jeho učeníci dorazili do Betánie, bol Lazár už štyri dni mŕtvy a jeho telo bolo uložené v jaskyni, ktorá bola uzavretá veľkým kameňom.

 

Ľudia na požiadanie odvalili kameň, ktorý uzatváral vchod do Lazárovho hrobu. Keď už bol kameň odvalený, Ježiš poďakoval Nebeskému Otcovi za vypočutie jeho modlitieb a potom nahlas zvolal: "Lazár, poď von!" I vyšiel Lazár z hrobu, pričom jeho nohy a ruky boli previazané plátnom a tvár zahalená šatkou. Riekol im Ježiš: "Rozviažte ho, nech odíde." (Ján 11:44)

 

Z ezotericko-historického hľadiska je tento moment veľmi významným, v krátko-trvajúcom fyzickom živote Ježiša z Palestíny, ktorý žil pred 2000 rokmi. Tento zázrak bol viditeľným dôkazom pravdy Ježišovho učenia podávaného ústne a toho, že bol poslaný Bohom. Hlavným úmyslom tohto zázraku, však nebolo iba oživiť mŕtve telo, ale v ľuďoch inšpirovať vieru a poukázať tak evidentným spôsobom na milosť Boha. Ak by sme sa na tento fyzický zázrak dívali iba ako na historický záznam, prehliadli by sme v skutku jeho skutočne hlboký význam. Krátko predtým, ako Lazár vstal z mŕtvych, Ježiš poukázal na ezoterický význam toho, čo sa malo udiať, keď povedal Marte, Lazárovej sestre: "Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie,  a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu?" (Ján 11:25-26)

 

Ak sa na celú udalosť pozrieme z ezoterického hľadiska, tento príbeh v sebe uchováva hlboko ukrytý zmysel. Všeobecne povedané, vnútorným zmyslom tejto udalosti je Duchovné prebudenie - vzkriesenie duchovného vedomia človeka. Dokonca i v dnešnej dobe, majú detaily tohto príbehu obrovský zmysel pre Bádateľov Pravdy celého sveta. Najskôr sa pozrime na význam mena Lazár. Lazár je tiež považovaný za formu Eleazer, čo znamená "Ten komu Boh pomohol," alebo Lao-ezer, ktoré znamená "Bez pomoci". Oba pojmy Lazara symbolizujú bezmocnú osobnosť, ktorá síce nie je mŕtva, ale je zamotaná, ponorená do materializmu a driemajúca v hrobe svojho vlastného podvedomia. A je potrebný Kristus, vnútorné svetlo každého človeka - muža či ženy, vnútorné "Ja", aby sme túto našu osobnosť zobudili od jej symbolickej smrti. Povediac ezoterickou terminológiou, toto je tak veľmi očakávaný druhý príchod Krista.

 

Ale pre osobnosť žijúcu v žalári života, omotanú v sietí materializmu a spiacu hlbokým spánkom, nie je vôbec jednoduché sa z tohto stavu prebudiť. Je na to potrebná silná vôľa a moc. V tomto príbehu je to opísané takto: "Ježiš zavolal silným hlasom - Lazár poď von." Ján 11:43

 

Tento silný hlas reprezentuje vibráciu našej božskej podstaty - nášho "Ja", ktoré volá a ťahá súčasnú osobnosť do vyšších úrovní vedomia, ktoré postupne povedie k stavu plného Vedomia Seba Samého (Sebarealizácii) a Supervedomia Seba Samého (Božskej–Realizácii–Kozmického Vedomia). Keď Lazár vyšiel von z jaskyne, ako mu bolo prikázané, jeho nohy a ruky zostávali i naďalej previazané plátnom. Tento fakt symbolizuje zápletky, do ktorých sa naša osobnosť chytila počas svojich pozemských životov. Ak tento stav zostáva bez povšimnutia, nakoniec môže spôsobiť človeku niečo ako duchovnú kómu. Nie je nič zlé na tom, ak chceme mať materiálne veci, hlavne vtedy, ak ich využívame k dobrému účelu. A predsa, prílišným upínaním sa k fyzickým veciam, sa postupne stávame ich otrokmi, a práve to môže ponoriť náš duchovný život do hlbokého, veľmi hlbokého spánku.

 

Ježiš mal na to ľudí, ktorí odtiahli kameň uzatvárajúci Lazárovu hrobku a on na neho len potom zavolal, aby vyšiel von. Tí ľudia, ktorí striktne žijú svoje životy, len skrze svoje materiálne orientované vedomie, samých seba nevedomky umiestňujú do niečoho veľmi podobného hrobu - ulity, zatiaľ, čo tí ostatní z ich okolia, ktorí sú podobného zmýšľania, im tento ich hrob ešte pomáhajú zapečatiť, ťažkým kameňom materializmu. Svet je vždy pripravený položiť na muža alebo ženu ťažké bremeno materiálna, a tak v nich udusiť duchovný život. Ako možno v súčasnosti pozorovať, táto ťarcha materiálneho bremena sa neustále zvyšuje ako vo svojej kvantite, tak i každodennej zložitosti. Osoba žijúca týmto spôsobom, môže byť považovaná za duchovne mŕtvu. A predsa, každý človek môže byť vzkriesený k lepšiemu životu, volajúcim hlasom Krista vo svojom vnútri. Vráťme sa však k Lazárovi, ktorý vyšiel zo svojho hrobu previazaný plátnom. Ježiš im vtedy povedal: "Rozviažte ho, nech odíde." (Ján 11:44) Táto symbolika poukazuje na uvoľnenie osobnosti z pod ťarchy materiálneho otroctva a trápenia, ako aj na prinavrátenú slobodou, prejaviť sa v živote po novom. Pozorujte, že v oboch prípadoch Ježiš prikazuje ľuďom, ktorí sú tam prítomní (spoločníkom Lazara v jeho pozemskom živote) odvaliť kameň materiálna a obal prekážok (plátno, v ktorom je zviazaný). Sú to tí istí ľudia, ktorí ho týmto plátnom previazali a uzatvorili jeho hrob masívnym kameňom. Niekedy je práve pozemská spoločnosť okolo nás tým putom, ktoré nás zväzuje a drží v okovách materializmu. Ak však jedného dňa osobnosť človeka začuje hlasné volanie Božského Ja, vo svojom vnútri, porozumie mu a pravdivo na toto volanie odpovie, žiadna materiálna vec ho už nebude môcť zastaviť.

 

Časť tohto známeho príbehu o sestrách Lazára, Marte a Márii, tiež obsahuje veľmi vzácne poučenie. Osobnosť Marty sa zameriavala na veci vonkajšie, ona reprezentuje to, čo moderná psychológia nazýva osobnosť "Typu A". Marta je symbolom pozemských aktivít a vedomia. Naopak, Máriin prístup k životu, symbolizuje duchovné vedomie s viac vnútorným, kontemplatívnym zameraním sa.

 

"Marta mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová. Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: "Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže". Odpovedal jej Pán: "Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme..." (Lukáš 10:40-42)

 

Oba prejavy, ako typ "Marta", tak aj "Mária" sú potrebné a vzácne. Bez služby vo vonkajšom svete sa nič nepohne. Ale bez vnútornej oddanosti a duchovného prijímania; služba pre vonkajší svet sa stáva suchou, mechanickou prácou. Odkaz v týchto citátoch nás upozorňuje na fakt, že treba byť opatrný, nepreceňovať hodnotu vonkajších aktivít v živote, aby sme tak neumlčali náš vnútorný duchovný život.

 

A potom opäť pri hrobe Lazára vidíme, ako Marta vyjadruje svoj materiálny pohľad na vec. Keď Ježiš prikázal ľuďom odvaliť kameň, ktorým bol Lazár uzavretý v jeho hrobe už štyri dni, praktická Marta ihneď upozornila na problém hovoriac Ježišovi: "Pane, už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy." (Ján 11:39) Ježiš odpovedal: "Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?" (Ján 11:40). Tu, svetsky orientovaná myseľ tak, ako bola prejavená prostredníctvom Marty, mohla pochopiť iba pominuteľné a tým bolo rozkladajúce sa hrubohmotné telo jej mŕtveho brata. Ježiš, na druhej strane, videl skrze rozkladajúce sa telo všetko to, čo súvisí s nepominuteľnou Dušou a zavolal ju späť do života.

 

Historický záznam končí tým, že vysokí židovskí kňazi sa rozhodnú Lazára zabiť ešte predtým, ako sa správa o Lazárovom vzkriesení roznesie po Izraeli a posilní Ježišových stúpencov. Našťastie Ježiš presvedčí Lazára, Martu a Máriu aby skôr, ako by sa to mohlo uskutočniť, utiekli na Cyprus. O niečo neskôr na to príde Lazár do meste Larnaka na Cypre, kde je vymenovaný Sv. Barnabáš Markom za biskupa. Tu Lazár prežije ďalších 30 rokov svojho života. V Larnake je postavený aj barokový kostol z 9. storočia, ktorý je zasvätený Lazárovi a ktorý bol v 17. storočí zrekonštruovaný. Je vybudovaný nad miestom konečného odpočinku Lazárových pozostatkov. Ak by ste mali možnosť zájsť do krypty pod svätyňou, nájdete tam Lazárov sarkofág. Sú tu vystavené kosti, pochádzajúce z Lazárovho tela k nahliadnutiu a ľudia k nim prichádzajú, aby sa ich dotkli iba z inšpirácie, vzhľadom k pamiatke Lazárovho vzkriesenia.

 

Význam tohto príbehu presahuje všetky náboženstvá. Tento príbeh nie je určený iba pre Kresťanov, ale je to univerzálna skúsenosť ľudských pomerov. Toto Kristove volanie Lazára z hrobu, je symbolické volanie Ducha - Duše každej ľudskej bytosti k ich osobnosti. Tento volajúci hlas je v nás, bol a vždy bude. Avšak je len na nás, aby sme toto volanie boli pripravení počuť vo všetkých časoch a na všetkých miestach a odpovedať mu celým svojím srdcom, mysľou a duchom. Dokonca i v krátkej histórii psychológie sa stretávame s lídrami, ako bol Karl Jung (1875-1961), ktorý popisuje toto vyššie volanie ako Transformačný Impulz vo vnútri ľudskej psychiky. A ak stíšime svoje myšlienky a upokojíme svoje emócie, môžeme toto volanie počuť a jasne precítiť v našom vnútri niečo veľmi vznešené, čo nás ťahá späť domov k našej Božskej Podstate.

 

Teraz sa dostávame k akémusi malému paradoxu. V predchádzajúcich príbehoch sme počuli, ako Ježiš nazýva tých, ktorých fyzické telá sú mŕtve, nie mŕtvymi, ale iba spiacimi. V nasledujúcom zázname však Ježiš nazýva tých, ktorí sú ešte stále nažive vo svojich telách "Mŕtvymi".

"Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: Dovoľ mi najprv odísť, a pochovať si otca. Odpovedal mu: Nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie." (Lukáš 9:59-60)

Ježišove prehlásenie nás nenabáda k tomu, aby sme zanedbávali starších členov rodiny pri ich posledných dňoch na Zemi. Ale znamená to, že ak počujeme hlas, ktorý nás nabáda nasledovať Boha-Pravdu-Lásku; nemali by sme váhať alebo čakať s našou odpoveďou, či už pre fungujúce alebo nefungujúce pozemské vzťahy. Ježiš povedal : "Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden." (Matúš 10:37) Samozrejme, že toto nebolo egoistické prehlásenie zo strany Ježiša. On nepovedal, že by sme nemali milovať naše rodiny skutočne a opravdivo. Ale poukázal na dôležitý moment, aby by sme nemali naše pozemské vzťahy uprednostniť pred samotným naším vzťahom k Bohu. Príliš veľa ľudí žije podvedomý, pozemský život, vlečúc sa po zemi často ako námesační. Nezdvihnú svoje oči hore od svojich návykových materiálnych vzorcov správania, aby hľadali čosi vyššie. To sú tí, o ktorých Ježiš hovoril ako o "Mŕtvych" (duchovne mŕtvych). A vzťahy s mŕtvymi by sme nemali uprednostňovať pred zušľachťovaním nášho duchovného rozvoja - a toto je dôležité.

 

Náš duchovný rozvoj sa urýchľuje prostredníctvom našej služby iným. A tak, ak raz odpovieme na toto duchovné volanie a začneme ho nasledovať, svojim vlastným napredovaním, budeme schopní nabrať odvahu a často pocítime potrebu pomáhať ľuďom okolo seba. Tu je však potrebné začať používať našu myseľ - správne myslenie na to, aby sme medzi nimi rozlíšili, ktorí sú mŕtvi, a ktorí spiaci. Ježiš vo svojom učení nikdy neradí ľuďom, vnucovať ich vieru druhým. Ak máme záujem sa o učenie podeliť a naše dobré úsilie nie je vítané, dobrou radou je oprášiť prach zo svojich nôh a odísť - nesiliť to. A tak, ak sa pokúšame pomôcť druhým, predtým ako začneme rozprávať, je potrebné rozpoznať medzi ľuďmi tých, ktorí sú duchovne mŕtvy (v tom danom momente) a tých, ktorí iba spia. Ak chceme pomôcť osobe, ktorá sa nachádza v duchovnom spánku, musíme napredovať pomaly. Každá osobnosť je iná, takže predtým ako sa do toho pustíme, musíme si byť vedomí toho, čo komu povedať, ako veľa toho povedať a kedy je to potrebné povedať. Vo svojich snahách nebudeme úspešní, ak sa budeme ponáhľať a kričať na duchovne spiacu osobu "Zobuď sa, spoznal som pravdu a ty ju musíš ihned prijať!" o nič viac, ako sa ponáhľať zobudiť osobu s fyzického spánku krikom "Zobuď sa, musíš sa ihneď zobudiť!" Tento prístup produkuje iba tie najnežiaducejšie reakcie. Namiesto toho dovoľte, aby druhým ľuďom pomohli láskavé vibrácie nášho prístupu, prihovárajúc sa im slovami: "Zobuď sa Láska moja."

 

 

späť na vrch Späť na vrch