Pravda je briliant, mnohostranný diamant.
Nádherné svetlo napĺňa tento drahokam a farby žiaria z každej jeho strany.
Mystici, poslovia, mudrci a učitelia všetkých vekov, rás a náboženstiev hovorili o odlišnej tvári tejto spoločnej Večnej Pravdy.

 

Daskalos & Bádatelia Pravdy

 

30 Október, 2005


 

Absolútne Večné Bytie, Boh. Večný Život, Láska a Milosrdenstvo.
Prejavujúca Seba Samého v Sebe Samom
Ako Úplnú Múdrosť a  Všemohúcnosť.
Osvieť naše mysle, aby sme Ti porozumeli ako Pravde.
Očisti naše srdcia, aby zrkadlili Tvoju lásku k Tebe
a ku všetkým ostatným ľudským bytostiam.
Amen

 

 

Je prakticky nemožné, aby človek v akomkoľvek jazyku popísal a slovami dostatočne vystihol, kto a čím Daskalos v skutočnosti bol. Podobne tak nie je možné úplne opísať učenie Bádateľov Pravdy, ktoré skrze Daskala pramenilo ako mohutná rieka. Napriek tomu, je však celkom jednoduché, aby si každý Daskala zamiloval a rešpektoval ho, ako mystického liečiteľa, ktorého presvedčivá práca trvala sedem desaťročí. Jeho život naplnený liečením a učením začal na ostrove Cyprus, na východnom pobreží Stredozemného mora, verejne známy v roku 1919. V tom čase bol ostrov Cyprus zväčša obývaný Gréckymi - Kresťanmi a Tureckými - Moslimami. Po viac ako troch storočiach Turecko-moslimskej nadvlády, bol Cyprus len formálne odpojený Britmi od Turkov. Avšak trvalo ešte ďalších 41 rokov, kým Cyprus získal svoju vlastnú nezávislosť.

 

Mladý Daskalos bol už v roku 1919 schopný v stave vedomia samého seba, cestovať do svetov vyšších dimenzií. V siedmich rokoch hovoril jazykmi svojich minulých životov a vedome komunikoval s "vyššími inteligenciami" druhých svetov, ktoré ho viedli. Jeho rodičia, ktorí o jeho schopnostiam vedeli a verili im, vystríhali Daskala, aby o týchto veciach nehovoril pred druhými ľuďmi. Už od samého začiatku tejto svojej inkarnácie Daskalos vedel, kto bol a poznal aj účel svojho života tu na Zemi. Čo však od samého začiatku nevedel, bolo to, že ostatní ľudia okolo neho, nie sú celkom ako on. Myslel si, že každý človek je schopný komunikovať s týmito vyššími inteligenciami, ktorých on sám nazýval bratmi-sprievodcami. Až oveľa neskôr pochopil, ako odlišný v skutočnosti bol.

 

Jedného dňa, keď ešte Daskalos navštevoval základnú školu, ho vyvolal učiteľ matematiky, aby pred ostatnými vyriešil zložitý matematický problém. Nanešťastie, sa však do školy nepripravil a priznal sa učiteľovi, že dané učivo si nepreštudoval. Učiteľ i tak trval na tom, aby Daskalos prišiel pred tabuľu a pokúsil sa problém vyriešiť pred celou triedou.

 

A tak Daskalos podišiel k tabuli bez toho, aby vedel ako príklad s násobením vyriešiť. Učiteľ nahlas prečítal príklad a Daskalos ho zapísal na tabuľu. Ďalej to Daskalos opísal takto: "Pocítil som vedľa seba svojho bratského sprievodcu a priateľa, dominikánskeho kňaza, ktorého som poznal pred mnohými storočiami. Povedal mi: "Podaj mi svoju ruku a spolu to vyriešime."

 

Daskalos zobral do ruky kriedu, priložil ju k tabuli a jeho neinkarnovaný sprievodca sa ujal jeho ruky a príklad spolu vyriešili.

 

Prekvapený učiteľ matematiky sa ho spýtal: "Prečo si mi povedal, že si sa neučil?"

 

Daskalos nevinne odpovedal: "Pane, to som nebol ja, kto vyriešil príklad."

 

Učiteľ sa neveriacky spýtal: "A kto to teda bol?"

 

"Bol to Otec Dominik, dominikánsky mních, ktorý stojí tu blízko mňa. Chytil moju ruku a vyriešil príklad," poznamenal jednoducho Daskalos.

 

Učiteľ sa na to rozhneval a odpovedal: "Ja tu nevidím nikoho, a snáď si nemyslíš, že si zo mňa budeš uťahovať?"

 

Učiteľ predviedol Daskala pred riaditeľa školy, rozpovedal mu, čo sa práve stalo a ponechal Daskala v riaditeľni. Našťastie, ako sa ukázalo i samotný riaditeľ sa potajomky venoval špiritizmu. V tom čase bolo štúdium špiritizmu prísne zakázané plytko mysliacimi kňazmi Cypru. Keď riaditeľ uvidel Daskalove písmo na tabuli, okamžite pochopil, že sa nepodobá písmu sedemročného chlapca, a tak prijal Daskalove vysvetlenie oveľa vážnejšie. Nasledujúcu stredu sa v škole poobede nevyučovalo, a tak riaditeľ požiadal Daskalovho otca, aby Daskalos prišiel do jeho kancelárie. Toho dňa Daskalos našiel v riaditeľni veľkého zavalitého pána, učiteľa matematiky a učiteľa latinčiny, ktorí tam už na neho čakali. Obaja boli rozhodnutí dozvedieť sa o tomto sedemročnom mudrcovi a jeho neviditeľnom pomocníkovi oveľa viac. Mali v pláne sami pre seba otestovať autentickosť Daskala a Otca Dominika.

 

Najskôr ho testovali v aritmetike, ktorá značne prevyšovala jeho stupeň vzdelania, potom mu dali vyriešiť ako algebrické, tak aj geometrické a logaritmické príklady. Otec Dominik však zakaždým viedol Daskalovu ruku a bezchybne vyriešil všetky predložené príklady.

 

Potom Daskala požiadali, aby preložil určité riadky z práce Ovídia (z r. 43 pred Kristom - až r. 17 po Kristovi) rímskeho poeta, ktorého rozprávačská a lingvistická obratnosť sa nedajú s ničím iným porovnať. Učiteľ latinčiny mal v úmysle prečítať všetky riadky v latinčine a od Daskala chcel, aby ich napísal v gréckom jazyku.

 

"Áno, samozrejme, ale v ktorom jazyku chcete, aby som to napísal. V najviac používanej hovorovej gréčtine, alebo formálnej "čistej" gréčtine?" spýtal sa Daskalos.

 

Učitelia sa na seba v údive pozreli. A povedali mu: "Nuž, môžeš v oboch."

 

Daskalos pod vedením Otca Dominika súhlasil a preložil tieto dve strany z latinčiny. Prekvapení učitelia ho však skúmali ďalej. Požiadali ho, aby prekladal texty z latinskej Biblie, kým učiteľ latinčiny bude z nej nahlas predčítať. Daskalos opäť súhlasil a dokonca učiteľa pri čítaní opravoval, keď sa pomýlil, keďže učiteľova výslovnosť nebola veľmi dobrá. A tak Daskalos v stave úplného naladenia sa na Otca Dominika, začal sám čítať Evanjelium v latinčine svojou perfektnou výslovnosťou.

 

Keď to učiteľ latinčiny počul, veľmi sa tomu potešil. Objal Daskala, pričom ho od radosti pobozkal. Ako väčšina chlapcov v tomto veku, Daskalovi sa tento jeho prejav nadšenia nepáčil a ihneď sa po bozku poutieral.

 

Bolo by veľkou chybou sa domnievať, že Daskalos bol iba "kanálom", vyššej entity nazývanej Otec Dominik. Daskalos nebol kanálom. Nikdy by nikomu - žiadnemu žiakovi nedal súhlas k tomu, aby sa otvoril neznámym entitám a neovereným energiám ako médium a dovolil tak, aby sa prejavovali skrze jeho osobnosť. Môže to byť veľmi nebezpečné a zavádzajúce. Namiesto toho sa Daskalos skrze stav naladenia sa a stav bytia v jednote, zladil so svojím starým priateľom a nechal sa viesť. Vo chvíli, ako sa Daskalos do tohto stavu dostal, čokoľvek, čo Otec Dominik urobil s jeho rukou alebo čo mu hovoril, táto vedomosť sa okamžite stávala vedomosťou samotného Daskala. Jav stavu bytia v jednote medzi dvomi bytosťami sa veľmi podobá spojeniu plameňov dvoch sviečok do jedného plameňa. Ak sa takéto dva plamene sviečok navzájom spoja, svetlo sa stáva jasnejšie a dva plamene sa javia ako jeden. Ak však tieto plamene sviečok opäť rozdelíte, znova to budú dva samostatné plamene.

 

Daskalos učil, že rozvojom našej latentnej schopnosti nalaďovania sa, ktorá časom povedie k stavu bytia v jednote, sa postupne budeme schopní priamo napojiť na poznanie hocikoho a hocičoho. Ďalej vyučoval, že priame poznanie získané prostredníctvom naladenia sa (alebo stavu bytia v jednote) sa osvojuje, oveľa, oveľa rýchlejšie, ako je bežné pri normálnom štúdiu. To, čo by inak zabralo roky a roky pozemského štúdia, môže byť spracované v krátkom momente skrze stav bytia v jednote.

 

Nasledujúceho dňa, keď riaditeľ a ďalší učitelia opäť testovali Daskala sa stala v škole nehoda. Jeden z chlapcov, ktorý sa naháňal, dopadol na hrubý štrk, rozťal si koleno a veľmi krvácal. Ostatní učitelia priniesli plačúceho chlapca do riaditeľne, kde bol aj Daskalos. Otec Dominik poradil Daskalovi, aby priniesol vodu k vyčisteniu rany a kameňa v chlapcovom kolene. Daskalos odstránil kamene a vyčistil koleno, ktoré stále veľmi krvácalo.

 

Riaditeľ ihneď zavolal lekára z miestneho susedstva, ktorý bol náhodou bratrancom Daskalovej matky a veľa vedel o Daskalových schopnostiach. Keď vstúpil do riaditeľne a videl, ako Daskalos čistí zranenie chlapca, požiadal riaditeľa, aby Daskalovi dovolil pokračovať v tom, čo robí.

 

Vtedy Otec Dominik povedal Daskalovi: "Poď a vylieč ho." Poučený Daskalos si kľakol a uchopil chlapcove koleno do svojich rukách. "Vizualizuj si to koleno zdravé. Pohľad ho, predstav si ho v poriadku a teraz odtiahni ruky preč," radil mu Otec Dominik. Daskalos urobil tak, ako mu bolo povedané a odtiahol ruky. Na kolene nezostala po krvi žiadna stopa, žiadna rana - koleno bolo úplne vyliečené. Keď lekár uvidel ranu úplne zahojenú, priznal sa k svojmu príbuzenskému vzťahu K Daskalovi a prehlásil ako fakt: "My sme na tieto veci zvyknutí."

 

Riaditeľ vycítil veľkú príležitosť, ktorou bola prítomnosť tohto mystika –dieťaťa - liečiteľa a dohovoril sa s otcom Daskala, že chlapec bude môcť chodiť na stretnutia do domu riaditeľa, každý večer v piatok. Nasledujúci piatok Daskalos skutočne prišiel domov k riaditeľovi, kde už na neho v obývacej izbe čakalo dvadsaťpäť veľmi nedočkavých duchovno-hľadajúcich ľudí, ktorí túžili spoznať tohto výnimočného chlapca a jeho neviditeľných sprievodcov.

 

Požiadali Daskala, ktorého volali jeho prezývkou Lakis, či by mohli položiť Otcovi Dominikovi a ostatným jeho sprievodcom, niektoré filozofické otázky. Daskalos súhlasil.

 

Začali klásť otázky a zapisovať si odpovede, ktoré im Daskalos poskytol. Postupne sa začali pýtať niektoré otázky v iných jazykoch. Daskalos odpovedal perfektnou výslovnosťou v tom istom jazyku, v akom mu bola položená daná otázka. Ľudia boli očarení. Všetci vyslovovali svoj údiv nad tým, ako je možné, že sedemročný chlapec bol schopný odpovedať na hlboko filozofické otázky, a ako aj nad jeho znalosťou cudzích jazykov v takom rannom veku.

 

Tieto stretnutia pokračovali tri týždne, až kým Otec Dominik a ďalší jeho sprievodca, otec Jochanan (Ján Evanjelista) neinformovali Daskala, že nie je možné v týchto stretnutiach ďalej pokračovať tak, ako doteraz. Skoro po 2000 rokov bol Daskalos v neustálom, vedomom kontakte s Jochananom - svojím neinkarnovaným múdrym poradcom. Jochanan mu poradil, že ak riaditeľ a jeho študenti chcú i naďalej pokračovať v stretnutiach, je potrebné aby najskôr zložili SEDEM SĽUBOV. Jochanan, viedol Daskalovu ruku, aby tak spoločne napísali sedem sľubov, ktoré Daskalovi študenti používajú až do dnešných dní - kde sa dodnes nezmenila ani len čiarka. Sedem sľubov nie je prísaha nejakej osobe, organizácii, alebo dokonca Bohu. Sedem sľubov sú sľuby, ktoré osoby skladajú svojmu vlastnému JA; sľubujúc tak, že budú podľa nich žiť, ako vo svojich myšlienkach, slovom, tak aj činmi po všetky veky.

 

Vzhľadom k tomuto faktu, Daskalos nasledujúci piatok všetkým zúčastneným predniesol požiadavku svojich sprievodcov. Priniesol Sedem Sľubov a požiadal každú osobu, aby predtým, ako sa pustia do ďalšej práce zložila daný sľub. Riaditeľ nahlas predčítal Sedem Sľubov, zatiaľ čo ostatní bádatelia stáli vedľa neho s rukou priloženou na srdci a opakovali po ňom sľuby, aby tak prijali zasvätenie od malého majstra. Daskalos pritom sedel na stoličke hompáľajúc chodidlami nad podlahou a pokračoval vo vzdelávaní svojho veľmi dobre vzdelaného publika. Týmto sa začala vzdelávacia a liečiteľská práca sedemročného majstra na ostrove Cyprus v roku 1919.

 

Počas nasledujúcich sedemdesiatich rokov, Daskalos založil 100 nezávislých kruhov štúdia po celom svete a mnoho tisícok študentov vstúpila do týchto kruhov a osobne prežili duchovne prebudenie a nepopierateľné vyliečenia. Takzvané "nevyliečiteľné" choroby, ako je napríklad smrteľná rakovina, boli akoby "zázrakom" vyliečené v Daskalovej prítomnosti. Okrem toho Daskalova neuveriteľná liečiteľská šikovnosť umožnila i takzvane "navždy" chromým a postihnutým, aby opäť slobodne kráčali. Daskalos neliečil iba fyzické postihnutia, ale pod jeho láskavou starostlivosťou našli úľavu aj tí, ktorí vo svojich srdciach niesli hlboké, prvotné emocionálne rany. Z tieňov tmy boli Daskalovou múdrou radou vyvedení späť do svetla aj tí, ktorí kráčali v mentálnej temnote, negativite a zmätku.

 

Daskalova ochota a schopnosť vyučovať Bádateľov Pravdy v jeho pokročilých metódach liečenia a hľadania pravdy bola neuveriteľná. Nespočítateľnému množstvu bádateľov Daskalos pomohol pri expanzii ich vedomia do vyšších a vyšších rovín. Založil rôzne študijné kruhy, v ktorých postupne odhaľoval tajomné hĺbky učenia študentom, ktorí už na svojej ceste pokročili; vonkajšie kruhy, vnútorné kruhy. Pre skutočných bádateľov, ktorí na to boli pripravení, zabezpečil oveľa náročnejšie školenia, vo veciach, ako je vytváranie psychonoetických foriem, exomatóza (vedomá mimo telová existencia), liečenie na diaľku a oveľa viac. Daskalos do našich rúk vložil tak výborne pomenované "Zlaté kľúče" ku Kráľovstvu nebeskému a naučil nás, ako ich používať.

 

Dalo by sa povedať, že v roku 1919 sedemročný Daskalos položil základy Kruhov Bádateľov Pravdy a Systému Bádateľov Pravdy, ktorý pokračuje až do dnešných dni. V súčasnosti, každý z Daskalových Kruhov Bádateľov Pravdy, je vedený duchovne pokročilým bratom, alebo sestrou - Bádateľom Pravdy. Každý Kruh je nezávislý od tých ostatných kruhov, čo v skutočnosti znamená, že tí, ktorí vedú a sú členmi jedného kruhu nezasahujú do práce, alebo členstva iných kruhov.

 

Každý oficiálny Kruh Bádateľov Pravdy má prístup k celému učeniu a ako Daskalos zvykol často hovoriť: "Je tam dosť materiálu v lekciách a knihách, aby sa pracovalo stovky rokov."

 

Učenie Systému Bádateľov Pravdy je úplné. Ako študenti nepotrebujeme viac teórie, celistvé poznanie je dané v Daskalovom učení, ktoré bolo usilovne spracované a poskytnuté k štúdiu. Čo je však potrebné, to je snaha každého žiaka, aby usilovne a poctivo objavoval pravdu priamo; aby hľadal pravdu sám "kto a čo je", aby ho táto pravda vyslobodila z trápenia a ilúzií, ktoré boli utkané osobným egoizmom.

 

Daskalos na tieto Kruhy dohliadal a samozrejme, že sa i sám považoval za člena každého takéhoto kruhu. "Nepotrebujem nástupcu... ak zomriem, budem ďalej dohliadať na kruhy," sľúbil Daskalos. Každý pokročilý brat alebo sestra, ktorí zabezpečujú vedenie oficiálnych kruhov, prezentujú členom svojho Kruhu Daskala - ako svojho učiteľa. Podobne, ako zvykol Daskalos prezentovať učenie vyšších inteligencií, s ktorými bol v kontakte.

 

Tieto takzvané vyššie inteligencie sú nielen pokročilé ľudské bytosti - neinkarnovaní sprievodcovia a radcovia. Vyššie inteligencie sú tiež v aramejskom jazyku používanom Kristom známe ako "Ben Allaha" (Synovia Boha) a "Ben Aur" (Synovia Svetla). V hebrejskom jazyku nazývali tieto vyššie inteligencie "Elohim" (Boh v množnom čísle, vo svojej mnohopočetnosti) - Bohovia v samotnom pravdivom Bohu. Niektoré tieto veľké inteligencie sa prejavujú podobne, ako Archanjeli všetkých Archanjelských chóroch - tých známych i tých neznámych človeku. Tieto nespočítateľné Duchovné bytosti sa nikdy nenarodili a nikdy neumrú - sú večné. Daskalos nám tieto vyššie inteligencie priblížil a naučil nás, ako sa s nimi vedome kontaktovať a komunikovať. Archanjeli sa rozjasajú, keď vidia, že robíme tak dlho očakávané kroky smerom k nim. Uvítajú nás a sú pripravení odhaliť obrovskú múdrosť, každému úprimne hľadajúcemu. Ich Božská Inteligencia je tak obrovská v porovnaní s našou ľudskou inteligenciou, že by sme ju mohli pokojne porovnať s inteligenciou veľkého vedca a malého dieťaťa.

 

Je očividné, že Daskalos bol nadmierne pokročilou ľudskou bytosťou, rovnako ako bolo aj jeho učenie, ktoré zasadil do našich sŕdc a myslí. Ale čo je pre Systém Bádateľov Pravdy to najdôležitejšie, je skutočnosť, že pozornosť nie je neupriamovaná na osobnosť Daskala alebo vodcu iného Kruhu. Systém Bádateľov Pravdy nie je kultom osobnosti. Skupiny založené na osobnostnom kulte môžu byt nebezpečné pre oboch - pre vodcu, prejavujúceho sa charizmatickou osobnosťou práve tak, ako aj pre študentov, ktorí ho nasledujú. Čo je dôležité v našom systéme je učenie, ktoré je uchovávané a podávané ďalej bratmi a sestrami - sprievodcami Bádateľov Pravdy.

 

Bratia a sestry, ktorí vedú Kruhy Bádateľov Pravdy neprijímajú za svoju prácu chválu, zbožňovanie alebo peniaze. Neočakávajú alebo neprijímajú o nič väčší rešpekt, aký požívajú ostatní členovia Kruhu. Cieľom ich práce nie je ani tak veľmi pravdu šíriť, ako skôr pomáhať ľuďom, ktorí prejavia záujem porozumieť pravde oveľa viac.

 

Správne by sme mohli poznamenať, že ranný počiatok Bádateľov Pravdy začal písať už pred 2000 rokmi tromi mágmi, keď ako sa spomína v Biblii v jasliach našli dieťa - Kristus. Tento posvätný moment, príchod Mágov k dieťaťu - Kristovi, má svoje korene v proroctve z pred 2500 rokov, a to v roku 500 pred Kristom, keď Budha povedal svojim blízkym učeníkom, Ananda: "Boh sám sa narodí o 500 rokov." O päť storočí neskôr Maharaja Ram Touaivahan, kráľ v Indii vedomý si tohto proroctva, začal sledovať prichádzajúcu inkarnáciu Boha na zem a pokúsil sa určiť miesto narodenia prostredníctvom astrológie a jasnovidnosti. Maharaja Ram si bol tak istý príchodom inkarnácie Boha, že ponechal svoje kráľovstvo svojmu bratovi a matke a odišiel z Indie spolu so svojím priateľom Chekitanom, aby Budhom predpovedanú inkarnáciu Boha vyhľadal.

 

Na tejto ceste, bolo nutné prejsť i Arménsko. Arménsko bolo v tom čase rozdelené na dve kráľovstvá, ktoré navzájom spolu bojovali. Príčinou tohto konfliktu boli dvaja králi Dikran a Gašpar, ktorí boli tiež bratmi - dvojičkami. Maharaja Ram pomohol uzmieriť tento súrodenecký konflikt. Gašpar ponechal vládu oboch kráľovstiev svojmu bratovi a sám sa rozhodol ísť s Ramom na jeho posvätnú púť.

 

Neskôr, na svojej ceste stretli Baal das Oaussara /Baltazára/, arabského astrológa a kráľa jedného nomádskeho Beduínskeho kmeňa. Aj Baltazár sa pripojil k Ramovi a Gašparovi, ktorí boli na ceste hľadania dieťaťa - Krista. Putovali dlho, až nakoniec uzreli jasnú hviezdu nad Bethlemom a našli jasle, kde ležalo dieťa - Kristus.

 

Traja králi, Ram, Gašpar a Baltazár vzdali úctu dieťaťu - Kristovi, Jozefovi a Márii. Maharaja Ram si pokľakol pred dieťa Krista, zložil si svoj vonkajší kráľovský fialovo - zlatý plášť a položil ho k nohám dieťaťa, pričom tak poodhalil svoje biele vnútorné rúcho. Vytiahol svoj meč, prehol ho cez koleno a ulomil jeho hrot. Meč bez hrotu položil pred dieťa Krista a prehlásil: "Môj Pán, pri Tvojich nohách je všetka moc a právo." A potom povedal: "Ham El Khior" čo v jeho reči znamenalo: "Videl som Boha." Od toho momentu Ramu začali nazývať Ham El Khior /Melichar/. Sám Daskalos zvykol podobnú repliku meča bez hrotu používať k tomu, aby do Kruhov Bádateľov Pravdy zasväcoval svojich študentov.

 

A tak postupne, Traja králi založili kruhy venované Kristovi a hľadaniu pravdy. Prostredníctvom ich schopnosti priameho kontaktu s Kristom a neskôr skrze pravdu odhalenú Kristom samotným, učili mystickému aspektu Kresťanstva v tajnosti. Tento multi - skupinový rodokmeň, sa po mnohé roky rozrastal, pričom bol v minulosti reprezentovaný rôznymi menami a odvtedy až do dnešných dní zasväcoval úprimných bádateľov pravdy.

 

Ak by sme však chceli cestovať v čase, dokonca oveľa ďalej, mohli by sme správne odpozorovať, že bezprostredné hľadanie pravdy, začal už prvý primitívny človek na Zemi, keď sa začal diviť: Kde to som? Kto som? Čo je mojou úlohou? A tak hľadanie pravdy nie je niečo výhradne určené iba pre členov Kruhov Bádateľov Pravdy. Hľadanie pravdy je skutočné volanie a základná povinnosť každej ľudskej bytosti.

 

Učenie Bádateľov Pravdy nepredkladá neoverené teórie, ktoré by sa mali slepo prijímať. Toto učenie, je iba čistým zrkadlovým odrazom Pravdy, povahy skutočnosti a Duše každého z nás. Skutočná pravda, nie je niečo k čomu sa môžeme priblížiť z vonku. Skutočná pravda je už v nás, v našej vlastnej Božskej podstate. Múdry, milujúci brat a sestra sú tu preto, aby pomáhali tým, ktorí sa chcú naučiť, ako skúmať a objavovať pravdu vo svojom vlastnom vnútri. Oni nemôžu urobiť túto prácu za vás, môžu vám len pomáhať a radiť, keď vy sami budete stúpať po rebríku relatívnych právd k Absolútnej Pravde. Učenie, učitelia a radcovia iba ukazujú cestu, ale je na každom z nás, aby sme sa usiloval kráčať po tejto ceste, ak sa chceme prepracovať k cieľu - Sebarealizácii a uvedomiť si, kto a čím v skutočnosti sme.

 

 

späť na vrch Späť na vrch